Zážitky z chytání na slovenské řece Poprad - druhá část.
Výpravy na rieku Poprad by som mohol opisovať do nekonečna. Ako som spomenul v minulej časti, Poprad je mojou srdcovkou čo sa riek týka a tak som sa vybral znova a určite nie posledný krát na lov a za poznaním. Zlanáril som aj partnera Joža Gajdoša. Nebolo potrebné dlho ho presviedčať keďže je podobnej ,,krvnej skupiny,, ako ja. Pred odchodom sme síce mali trochu obavy či nás Poprad tentoraz nesklame a voda nebude kalná, lebo deň pred tým trochu popŕchalo a vzhľadom na množstvo malých prítokov, ktoré Poprad má to bolo dosť možné. Už pri dedinke Plaveč sme pozerali z mosta so zvedavosťou aký je prietok . Je dobrý, je chytateľný ! Paráda, ide sa ďalej! Nerozmýšľali sme dlho a jednoznačne zamierili k Ružbašskej Míľave. Naším cieľom však bola tento krát nižšie sa tiahnúca tzv. Lacková pláň. Okukli sme ešte raz vodu a definitívne skonštatovali, že je na lov ideálna.
Nastalo rýchle vybaľovanie muškárských palíc a neoprénov. Na začiatok som naviazal nymfy z poslednej úspešnej rybačky na tomto úseku a to Sliverado, ružovo-červenú zlatohlavú nymfu, ktorú som odkukal alebo odvodil od belgických vzorov a tak ju volám Belgičanka. Tretia horná nymfa bola Klímovka, uviazaná na jemne zaťaženom nymfovom háčiku. Čo naviazal Jožo som nevidel lebo zabrodil hneď pri našom odstavenom aute a ja som vyšiel asi 100 metrov nad, do prúdnejšej vody. Voda síce bola jemne nad normál ale prebrodiť sa dala bez problémov. Po niekoľkých hodoch bez záberu som skúsil zmeniť prvú nymfu za čierneho strímra so zlatou hlavičkou a modrým anjelským vlasom a Silverado som dal na miesto Belgičanky. Tá putovala do krabičky. Úprimne povedané po niekoľkých rybačkách som ešte stále neprišiel tejto muche ,,na chuť,,. Pri ďalších hodoch som chytil zopár malých potočkákov a až po nejakej dobe v peknom prúde, kde z vody trčala väčšia skala mi zabral bodkovaný salmonid okolo 30 cm. Pri záseku, z tíšiny za skalou, rýchlo vplával do silného prúdu a tak zdolávanie bolo o to vzrušujúcejším zážitkom. Šestková Scierra držala výborne a aj vlasec o priemere 0,16 mm bol zárukou, že rybu zdolám ak sa náhodou nevypne. Tvrdohlavo používam totiž háčiky bez protihrotov. Ten priemer vlasca sa zdá možno byť predimenzovaný, ale očakával som hlavne zábery väčších pstruhov na záver pstruhovej sezóny a aj nie úplne číra voda bola dôvodom na moje rozhodnutie. Záberov bolo dosť a rybám hrubší priemer nevadil tak som to nemenil. Jedno čo som menil boli muchy či strímre.
Po hodinke ľahkého strímrovania som nasadil opäť nymfy a s nimi aj jemnejší vlasec. Znova sa značne rojila svetlohnedá podenka (akési svetlohnedé brčko), ako na poslednej výprave spred niekoľkých dní. Tento krát ale mala výrazne tmavšiu hruď v porovnaní s telíčkom. Ako koncovú muchy som dal opäť Silverado č.12. Nemôžem si pomôcť ale účinnosť tejto muchy je až zarážajúco vysoká. Stredná mucha bola svetlo-hnedá stúpajúca nymfa č.14 a tretia mucha bola tiež stúpajúca nymfa č.16, telíčko z odratého pera páva a s preloženým CDC cez chrbátik kvôli zaveseniu sa vo vodnom filme. Na zadoček nymfičky používam striebornú polypropylenovú krúžkovaciu niť typu ,,ice,,. Poviem Vám panstvo robí to zázraky! Pri každom nahodení som očakával s napätím nový záber. Po pol hodine lovu som skonštatoval, že to bolo jednoznačne správne rozhodnutie, lebo na Silverado a strednú stúpajúcu nymfu som mal najviac záberov. Stúpačku s CDC brali s obľubou lipne okolo 25 cm ale aj potočáky tej istej veľkosti. Poznáte ten príjemne hrejivý a pohodový pocit, keď ryba ide po vašich muchách jedna radosť. Ryby začali okolo tretej po obede zbierať aj z hladiny, teda aspoň sme si to s Jožom mysleli. Zbierali však nymfy tesne pod hladinou a práve preto bola tá moja tretia horná mucha natoľko úspešná. Jožo sa pokúsil vyhádzať nejaký ten krúžok ale zbytočne. Jeho námaha bola ocenená len občasným záberom a to vtedy keď muchu pritopil.
Náš lov sa prehupol do druhej polovice a po dohode sme zišli až k mostu, kde bol ďalší muškár chytajúci v silnejšom prúde na krátku zaťaženú nymfu. Po dohovore sme teda zišli radšej až pod železničný most, ktorý vytvára s okolím zaujímavú kompozíciu. Ak by tam nebol asi by mi aj chýbal. Už z diaľky mi Jožo ukazoval tzv. Lackovú pláň, ktorá je vychýreným miestom na kapitálnejšie ryby. Viacerí skúsenejší muškári tvrdia, že lipne a pstruhy Vás na ,,Lackovej pláni,, riadne vyškolia. Ak však zaberie nejaký ten krásavec tak to stojí za námahu a trpezlivosť. Pomaly sme teda schádzali až k tomuto úseku, ktorý je skutočne veľmi pekne rozložený. Približne 100 metrový prúdik sa strácal v onej čarovnej pláni dlhej asi 300 metrov. Rušivým prvkom je akurát cesta, pod ktorou je Lacková pláň a množstvo prechádzajúcich áut. V zanietení lovu som to vnímal len občas. Jožo zvolil taktiku krátkej nymfy a začal prechytávať malé prúdiky. Záujem o jeho muchy mali prevažne lipne od 20 do 30 cm. Ja som prebrodil na druhú stranu Popradu a skúšal som dlhú splavovanú nymfu. Tiež som mal zopár lipňov ale len okolo 25 cm. V prúdnejšej vode sa mi podarila dubleta malých potočákov. Chcelo to zmenu taktiky!
Opatreným prehadzovaním prúdov sme sa dostali až k samému pomyselnému začiatku pláne, kde som nasadil dvojicu strímrov vzhľadom na moju túžbu uloviť nejakého kapitálneho pstruha. Ako koncového som dal čierneho strímra so zlatou hlavičkou a fialovým anjelským vlasom vo chvostíku na háčiku č.10 a druhý strímer bol hnedo-škoricový, tiež so zlatou hlavičkou a hnedo-zeleným spektra-flash dabingom pri hlavičke. Strímer bol prekrúžkovaný perom zo skalpu tmavo-hnedého kohúta po celej dĺžke a napodobňuje hnedú pijavicu. Osvedčil sa mi aj na Čiernom Váhu, kde veľmi chutil potočákom. Už po prvom hode mi v polovici prúdu zabral približne 25 centimetrový salmonid. Po ďalšom nahodení ďalší a po ďalšom ďalší. Skoro neuveriteľné. Na moje prekvapenie ich tam bolo akosi veľa a aj keď to boli len dorastenci mal som z nich úprimnú radosť. Jožo chytajúci na do mnou asi 50 metrov mal tiež zopár záberov od rovnakých drobcov aj keď ustavične a vytrvalo nymfoval. Jeho túžba po veľkom lipňovi bola rovnaká ako moja po potočákovi. Všimol som si však, že zdoláva niečo väčšie podľa ohnutej paličky a postoja, ktorý zaujal. Po vzrušujúcom boji sa mu v podberáku trepotal lipeň okolo 35 centimetrov dlhý.
Na nejakých desať - pätnásť minút zábery ustáli. Využili sme to na krátku debatu, vymenili si postrehy a čakali na nejakú aktivitu na hladine. Po štvorhodinovom love sa nám nechcelo akosi prehadzovať vodu na prázdno. Jožo previazal náväzec a začal tiež strímrovať, respektíve sondovať hladinu rieky a hľadať nejaký pohyb na hladine. Klasická pstruhová bublina s patričným zvukovým efektom vo mne prebudila znovu loveckú vášeň. Nahodil som nad to inkriminované miesto kde sa ryba ukázala. Po dvoch metroch rýchlejšieho sťahovania šnúry prišiel prvý poriadny záber. Vír na hladine ale ryba strímer pustila. Ďalší hod na to miesto ale znova bez efektu. Pri ďalšom nahodení zasa záber, vír na hladine a znova nič. Ďalšie tri – štyri hody vyšli tiež na prázdno a ja som mal pocit, že pstruh je preč. Kontrola strímra, opätovné nahodenie, znova vír na hladine a až teraz som zacítil silnejší odpor protivníka. Moje skromné skúsenosti mi hovoria, že väčšinou menšie potočáky vyskakujú nad hladinu a ich boj je taký nervózny a divoký. Na druhej strane náväzca sa však podľa odohrávaného súboja a ťahu črtala istá ostrieľanosť a dôstojnosť. Ryba si to namierila ku dnu, ako je u väčších rýb zvykom. Ťah silnel a salmonid si vytiahol aj nejaký ten meter šnúry. Nádherný súboj. Strímer uviazaný na háčiku bez protihrotu držal výborne. Pritiahol som pstruha k podberáku a ten sa nechal unavený po hádam dvoch - troch minútach súboja odovzdane vtiahnuť dnu. Jeho nádherné telo hralo krásnymi farbami. Nebol to môj kapitálny úlovok pstruha ale aj potočák 35 centimetrov dlhý je na rieke vzácnosťou a hádam možno niekde aj trofejou. Kiež by tomu nebolo tak a my by sme takéto ryby chytali čoraz častejšie. Nie je to nereálne, len sa musí buď zvýšiť lovná miera pstruha alebo by sme mali džentlmensky vracať menšie ryby späť do vody. Potom takéto okamihy nebudú ničím výnimočným a nám sa splnia muškárske sny o veľkých alebo aspoň väčších pstruhoch.
Po tom čo som vytiahol potočáka sme ešte prešli nejakých 50 – 100 metrov ale už bez väčšieho úlovku. Pstrúžiky sporadicky ochutnávali strímre ale zábery boli slabé a ryby strímer akosi nechceli dobrať. Napriek tomu sme mali záberov a zdolaných rýb viac než dosť čo pôsobilo blahodárne na naše muškárske duše. Verím, že podobných alebo aj väčších krásavcoch je na tejto nádhernej rieke ešte vždy dosť. Sú to podľa mňa prevažne jedince, ktoré majú za sebou už nejaký ten súboj a tak ich opatrnosť zatiaľ prevyšuje moju muškársku zdatnosť. To všetko nie len mňa samozrejme núti zdokonaľovať techniku lovu ale aj viazanie múch, aby som sa priblížili k reálnejším napodobeninám hmyzu, alebo aby som naviazal rybami neokukané nové vzory jedlých strímrov. Ten kto skúsil raz muškáriť vie, že je to niečo fantastické, niečo čo nás priblíži k salmonidom ale aj ostatným rybám tak blízko ako asi nič iné, v podstate až na dotyk. Skutočne prajem všetkým muškárom, ktorí sú poznamenaní na celý život touto vášňou veľa nádherných súbojov s krásnymi rybami a zároveň ich chcem poprosiť, aby si rybu vážili a nepovažovali ju len za kus mäsa. K muškáreniu patrí aj džentlmenské správanie, bez ktorého sa muškár nestáva muškárom automaticky zakúpením výbavy na lov. Myslite na to pri Vašich vychádzkach k vode za rybami a za poznaním, aby sme sa mohli z rybačky tešiť čo najdlhšie a najčastejšie.
Petrov zdar.
